#
#
#
#
#
#
#
#

Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Aktuálne počasie

dnes, nedeľa 15. 12. 2019
4 °C 0 °C
pondelok 16. 12. 4/1 °C
utorok 17. 12. 7/5 °C
streda 18. 12. 8/4 °C

Dátum a čas

Dnes je nedeľa, 15.12.2019, 16:16:44

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 406
TÝŽDEŇ: 3964
CELKOM: 431308

Sviatok

Meniny má Ivica, Detrich, Radan, Radana

Obsah

Tradícia gubárstva v našej obci
Tradícia súkenníctva v našej obci
Tradícia ovčiarstva v našej obci

 Gubárstvo

guby1Gubárstvo u nás súviselo s chovom oviec. Jeho základy sú ešte v praveku, kedy si vyhotovovali odevy na povrchu so strapcami alebo slučkami v Európe, Ázii, Austrálii, Afrike, Amerike. Ich vlastnosti oceňovali v staroveku i novoveku. Prvým dokladom rozšírenia gúb na Slovensku je kresba Josta Ammanna z roku 1570. Vyrábali ich podomácky a remeselnícky v Gemeri v rámci súkenníctva a v Šariši v Hanušovciach. V roku 1810 sa výroba tkanív s vlasom tak rozšírila, že sa gubári oddelili od súkenníkov a vytvorili guby2samostatný cech v Jelšave. Tam sa výroba gúb a gubárskych výrobkov zachovala do prvej polovice 20. storočia. Po roku 1958 ju obnovilo a rozšírilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby.

V Malohonte guby tkali v obci Klenovec a Rimavské Zalužany. V Klenovci ako prví začali tkať guby Aláčovci, čo priniesli z Ratkovej. Spolu s nimi začal tkať aj Michal Brndiar. V 70-80-tych rokoch bolo v Klenovci 36 rodín venujúcich sa gubárstvu a tkali pre Ústredie ľudovej výroby v Bratislave. Za toto obdobie mnohí z gubárov získali titul Majster ľudovoumeleckej výroby a to: Ján Aláč, Júlia Aláčová, Ondrej Antalík, Ondrej Bobrovský, Ján Brndiar, Ján Jakabšic, Helena Knížová, Mária Ostricová, Jozef Pap, Eva Brndiarová, Jaroslava Hrušková. Titul Majster ľudovoumeleckej výroby za gubárstvo získal aj Jozef Siničák z Rimavských Zalužian, ktorý sa gubárstvu priúčal od Aláča z Klenovca. Poslednou, ktorá sa venovala tkaniu gúb bola Jaroslava Hrušková a tkaniu surovíc Zuzana Jakabšicová. Dodnes tká guby len Ján Fotta.

guby3Guba je vlnený pokrovec so zatkaným vlasom. Patrí medzi reprezentatívne výrobky ľudovej textilnej kultúry. Pôvodne sa tkaniny s vlasom používali ako pokrovce na kone, do vozov a ako dlhé plášte pre pastierov. Guba sa vyznačuje tým, že sa do osnovy z vlny miesto útkovej nite pravidelne v určitých radoch zatkáva vlnený vlas. Na guby sa používa ručne spracovaná ovčia vlna.

Surovica je vlnená tkaná prikrývka s nerovnomerným povrchom. Plastický povrch vzniká z vlnenej útkovej nite, ktorá je spradená tradičným ručným spôsobom.

Pre výrobu gúb je najlepšia vlna z ovce valaška, lebo je ostrá a dlhá. Najlepšia je strihaná raz do roka (vlas 12 až 15 cm). Pre výrobu surovice alebo deky je vhodnejšia vlna z ovce merina, nakoľko je mäkšia. Ostrihaná surová ovčia vlna sa triedi podľa dĺžky vlasu (útok a vlas), farby a ručne sa zbavuje hrubých guby7nečistôt. Nasleduje pranie. Perie sa samostatne vlasová vlna (dlhý vlas) a útková vlna (krátky vlas). Približne 4 kg vlny sa vloží do kade so zachytávajúcou sieťkou a silným prúdom vody sa premýva približne 10 minút. Pokiaľ je vlna veľmi znečistená, tak sa pred praním namáča do teplej vody s pracím prostriedkom a nechá sa odstáť 24 hodín. Vlna sa vyberie z kade a odstreďuje sa na odstredivke. Nasleduje sušenie vlny. Odstredená vlna sa suší na sušiacich roštoch. Počas sušenia sa vlna niekoľko krát obracia. Pripravená vlna sa spracováva na čechracom stroji, ktorý vlnu prečechrá (zvlkuje) guby5a takto upravená vlna ide na mykací stroj, na konci ktorého rozdeľovač, ten vlnu rozdelí na pramienky podľa potreby hrúbky guby4(útok alebo vlas). Po tejto činnosti nasleduje snovanie. Pred tkaním musíme osnovu nasnovať na snovadlách a potom ju naviť na krosná. Útkovú vlnu pripravíme ručne na kolovrátku – základ tkaniny tvorí osnova, útok a vlas. Pri tkaní gúb v pravidelných intervaloch miesto útkovej nite sa zakladá vlas, pri tkaní surovíc používame útkovú niť, ktorú si pripravíme ručne na kolovrátku. Dokončený výrobok odstrihneme z krosien, konce osnovy po troch nitiach zviažeme do uzlov a vyperieme. Guby pred praním prečešeme riedkym hrebeňom, vložíme do kade so studenou vodou, silným prúdom vody sa premýva cca 5 minút. Výrobok vyberieme a necháme stiecť, opäť ho prečešeme riedkym hrebeňom, vložíme do kade s teplou vodou, v ktorej je už aj prací prostriedok na cca 10 minút, opäť vložíme do kade so studenou vodou a prúdom vody sa výrobky premývajú 5 minút, vyberú sa a nechajú sa stiecť. Vložia sa do odstredivky, ktorá zvyšnú vodu odstredí. Výrobky voľne sušíme na sušiakoch. Pri čistení výrobku používame nožnice a pinzetu, ktorú sa vyberajú drobné nečistoty.

 Súkenníctvo

foto sukennictvo1Výroba látok z ovčej vlny bola podľa archeologických prameňov známa na Slovensku už v staroveku, keď si rodiny súkno dorábali ručne a podomácky pre vlastnú potrebu. Jej rozvoj v stredoveku súvisel s rozšírením chovu oviec, ktoré poskytovali nielen dostatok mlieka a mäsa na výživu ľudí, ale aj vlnu na spracovanie a výrobu textílií – súkna, ktoré dobre chránilo človeka pred zimou a vlhkom.

Skutočný rozvoj súkenníctva sa v Klenovci začal v 19. stor. po zrušení poddanstva a po komasácii, scelením pozemkov rozptýlených v chotári obce. Súkenníctvom sa zaoberali tieto rodiny:

  • rodina Figuliho
  • rodina Bobrovská
  • rodina Brndiarová
  • rodina Aláčová
  • rodina Textórisová

foto sukennictvo 2Súkennícky cech v Klenovci podľa historických zápisov vznikol v r. 1834. V Klenovci boli súkenníci združení do cechu od roku 1834, v ktorom pôsobilo 58 majstrov a ich cechová kniha bola podpísaná cisárom Františkom Jozefom I v roku 1854. Posledným cechmajstrom bol Ondrej Bobrovský. Oficiálne cech existoval do roku 1948, ale vo svojich aktivitách pokračoval až do 50-tich rokov 20. storočia, kým im úrady nezapečatili dielňu. Aj napriek zrušeniu cechov na území dnešného Slovenska v r. 1872, súkennícky cech v Klenovci existoval a fungoval oficiálne až do r. 1948, kým úrady nezapečatili dielňu. Aj keď súkenníctvo ako remeslo v Klenovci postupne zaniklo, poznatky majstrov sa pretavili do podobného remesla, a to do gubárstva. 

Súkenníci, ktorých bol v obci veľký počet, sa v ďalšom období venovali zdokonaľovaniu spracúvania vlny a výroby súkna. Špecializovali sa na výrobu súkna na haleny. Boli to dlhé a veľké mužské kabáty zo sivého nefarbeného súkna. Ich obľuba neskôr upadla a uprednostňovali sa kabanice, kratšie vrchné zimné kabáty a nohavice z domáceho súkna. Kabanice sa nosili aj v 20. stor. k nohaviciam z obchodu. V tomto období sa súkenníctvo stalo významným remeslom v obci a známym nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v širšom okolí na Slovensku. Vyvrcholilo gubárstvom -  novým odvetvím súkenníckej výroby.

Spracovanie ovčej vlny

Vlna sa dvakrát do roka získavala strihaním oviec. Po ostrihaní sa oprala v teplej vode, vyplákala a usušila. Suchá vlna sa stupypred pradením očesala (grambľovala). Tak vznikol tvrdý plást vyčesanej vlny, ktorý sa spriadol tak ako ľan alebo konope. Z vlny sa na krosnách utkalo súkno – postav pomocou redších niteľníc a brda. Súkno sa ďalej spracúvalo valchovaním, ubíjaním vo vode vo valchách – stupách – pomocou veľkých kladív a zohriatej vody.

V Klenovci boli až tri stupy na Rimave smerom na Ráztočné. Boli to drevené domčeky vonku s veľkým kolesom poháňaným prúdom vody, z ktorého sa energia prenášala na kladivá, ktoré ubíjali súkno.

 Ovčiarstvo

ovčiarstvo1Výroba látok z ovčej vlny bola podľa archeologických prameňov známa na Slovensku už v staroveku, keď si rodiny súkno dorábali ručne a podomácky pre vlastnú potrebu. Jej rozvoj v stredoveku súvisel s rozšírením chovu oviec, ktoré poskytovali nielen dostatok mlieka a mäsa na výživu ľudí, ale aj vlnu na spracovanie a výrobu textílií – súkna, ktoré dobre chránilo človeka pred zimou a vlhkom.ovčiarstvo2

Klenovec mal dobré podmienky na chov oviec na vrchoch, kde bol dostatok pastvy a miesta na vybudovanie salašov. Chovali sa predovšetkým valašské ovce pôvodom z dnešného Rumunska, ktoré sa udomácnili počas valašskej kolonizácie v 16. - 17 stor., po príchode valašských pastierov na Slovensku, ktorí utekali pred Osmanskými Turkami. Valašské ovce dávali vlnu dobrej kvality. Bola dosť dlhá, vhodná na ručné spracovanie a výrobu textílií.

V Klenovci chovali aj birky. Nazývali ich moravskými alebo českými ovcami. Mali kratšiu a jemnejšiu vlnu. Zo Španielska previezli v 18. stor. jemnovlnné merinky (plemeno merino) a neskôr aj cigájky. Pre výrobu gúb je najlepšia vlna z ovce valaška, lebo je ostrá a dlhá. Najlepšia je strihaná raz do roka (vlas 12 až 15 cm).

Vlas ovce Merina je vhodný na deky alebo surovice.